“तिने रुसुन बसावे
मी किती मनवावे
नाकावरच्या रागाला
किती आता घालवावे
उसण्या रागाचे बघा
किती नखरे पाहावे
जवळ जाताच मी
तिने दुर निघुन जावे
बोलतात ते डोळे
मनास कोणी सांगावे
मी रुसली आहे बरं
तिने मला का सांगावे
तरी सुटेना हा प्रश्न
तिला कसे बोलावे
कुठे असेन ते हास्य
पुन्हा ओठांवर आणावे
हास्य शोधताना मला
तिने उगाच का पहावे
आणि नाकावरच्या रागाने
हळुच मग हसावे
उसण्या रागाचे बघा
किती नखरे पाहावे…!!””
– योगेश खजानदार
I was in Bhandara, Maharashtra for 6/7 years, picked a lot of Marathi but now after 45 years am in no touch with it. Forgotten many words but still like to read your poems.
LikeLiked by 1 person
Thnq so much for your comment… .. u forgot so many marathi words bt like to read my poems.. I get confidence fr wrote more poems & blog from such positive feedback .. thnx once again … 🙂
LikeLiked by 1 person
YRW
LikeLiked by 1 person
☺👍
LikeLiked by 1 person
Thnq so much
LikeLike